Vrazení ruského klínu do Ukrajiny

Od roku 1995 na otázku, či sú respondenti pyšní na to, že sú občanmi Ukrajiny, odpovedalo pozitívne nanajvýš 56 % opýtaných, avšak v auguste 2014 sa tak vyjadrilo až 90 % ľudí. Vojna Ukrajincov skonsolidovala. Keby jej nebolo, vláda sa neudrží snáď ani niekoľko mesiacov a krajina sa zrúti. To, že sa Rusko priklonilo k zabratiu Krymu a podpore separatistov, krajinu zomklo. Jednoducho, Rusi získali Krym, no prišli o Ukrajinu. Ukrajina stratila Krym, ale získala samu seba.

Pred dvoma rokmi, presnejšie 21. marca 2014 podpísali EÚ a Ukrajina politickú časť dohody o pridružení, teda asociačnú dohodu, a zhodli sa na podpise ďalších častí tejto dohody. Týmto podpisom dala Ukrajina najavo svoj zámer zvýšiť snahu v politickom smerovaní a hospodárskej integrácii s Európskou úniou. Dala tým najavo vôľu vykonávať dôkladné reformy. Po zavŕšení všetkých čiastkových zložiek podpísali EÚ a Ukrajina 27. júna 2014 aj ekonomický súbor základných pravidiel dohody o pridružení.

Po podpísaní tejto dohody plynula pôžička pre Ukrajinu v sume 1,6 miliardy eur, a to z rozpočtu EÚ. Ďalšie prostriedky predstavovali 1,4 miliardy v priamych grantoch, 3,5 miliardy prostredníctvom najdôležitejšej zložky zahraničnej politiky EÚ „Európskej politiky susedstva“ a ďalších 8 miliárd eur poskytla Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj. Na zakrytie dier v štátnom rozpočte tak Ukrajina potrebovala necelých 15 miliárd eur. (Sekce pro evropské záležitosti Úřadu české vlády, 2014). Z tohoto je zrejmé, že EÚ je ochotná poskytnúť nemalé čiastky náhradou za realizáciu demokratických reforiem.

Je to vojna?

V rámci podmienok medzinárodného práva definujú od konca druhej svetovej vojny ozbrojený konflikt 4 Ženevské konvencie a ich 3 dodatkové protokoly. Sú teda prameňom, na základe ktorého rozdeľujeme ozbrojený konflikt na medzinárodný, ozbrojený konflikt smerujúci proti koloniálnemu domíniu, okupácii alebo rasistickému režimu a na ozbrojený konflikt nemajúci medzinárodný charakter.

Dodatkový protokol II. vymedzuje posledný zmieňovaný konflikt za taký, ktorý prebieha na území zmluvného štátu medzi vládnymi ozbrojenými silami a zložkami odporu, ktoré realizujú pod zodpovedným velením takú kontrolu na úseku štátneho územia, že im to dáva možnosť viesť trvalé a koordinované vojenské operácie a použiť Dodatkový protokol II.

Podľa rozsahu delí HIIK (Heidelberger Institut für Internationale Konflikt Forschung) konflikty do piatich skupín, kde prvé dva sa radia medzi nenásilné verzie konfliktu a ostatné medzi násilné:

1. latentný konflikt je nenásilný a predstavuje zaujatie postoja a artikuláciu podmienok,
2. za manifestný konflikt sa považujú kroky signalizujúce možnosť použitia ozbrojenej sily, teda verbálny nátlak otvorene hroziaci násilím alebo nasadením ekonomických sankcií,
3. za krízu sa označuje napätá situácia, v ktorej aspoň jedna zo strán aplikuje ozbrojené násilie v ojedinelých incidentoch,
4. vážnou krízou je opakované a organizované používanie sily,
5. poslednou je vojna, ktorá predstavuje organizované, systematické a trvajúce používanie sily (HIIK, 2016).

Na základe týchto údajov sa konflikt na Ukrajine považuje za vojnu. Oblasti Donbasu v zmieňovanom konflikte nahráva počet obyvateľov, ktorý sa možno aj vďaka migrácii neprestajne mení, a ktorý bol v roku 2014 3 milióny obyvateľov.

Zložitosť situácie tohto uhoľného územia pramení z jeho hranice s Ruskom, ktoré môže zastavením dodávok surovín alebo uzavretím infraštruktúry znemožniť Donbasu stať sa suverénnym štátom. Korupcia je jav, ktorý ničí naprieč Ukrajinou všetky inštitúcie. Pretože krajiny, ktoré majú silnejúci záujem o demokraciu či reformy v štáte sú pre Rusko hrozbou. Z toho je možné vyvodiť, že pre dosiahnutie cieľov Ruska je dôležité zmariť transformujúce tendencie už v začiatkoch.

Pomery retrospektívne

V dňoch 28. – 29. novembra 2013 počas Vilniuského summitu mal vtedajší prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč podpisom asociačnej dohody otvoriť svojej krajine cestu na Západ. Neočakávaná akcia podnietila reakciu v domácom obyvateľstve v podobe veľkej kritiky režimu a prezidenta. Vzniknuté protesty vyvrcholili 1. decembra na námestí Nezávislosti (Majdanu) v Kyjeve. Stanovisko EÚ bolo jednoznačné, a to kladný postoj k podpísanie asociačnej dohody. Svoj pohľad na tento dokument vyjadril ukrajinský prezident návštevou Vladimíra Putina, ktorý Janukovyčovi ponúkol rôzne úľavy výmenou za to, že sa Ukrajina nebude zaoberať vstupom do EÚ.

Nasledujúci rok 2014 odštartoval na Ukrajine hrubými protestami na Majdane. Príčinou bol nový zákon, ktorý limitoval ľudské práva. Situácia pokračovala rezignáciou vlády premiéra Mykoly Azarova, čo bolo impulzom k zmene politického spektra Ukrajiny. Do vedenia krajiny nastúpila nová vláda na čele s premiérom Arsenijom Jaceňukom za sprievodu krvavých protestov na Majdane. Postupom času bolo realizované referendum na Kryme, ktoré malo rozhodnúť, či Krym ostane, alebo sa oddelí od Ukrajiny. Výsledok referenda však nebol nakoniec uznaný za legitímny ani ukrajinskou vládou, ani západnými mocnosťami.

Rusko napriek tomu odtrhnutie Krymu uznalo a zaradilo ho pod svoju správu. V Donecku a Luhansku boli vyhlásené samostatné ľudové republiky. Pre novú vládu Ukrajiny sa tak začalo nežiadúce obdobie, kedy sa začala potýkať hneď s dvoma konfliktami. Jedným na východe v podobe protiteroristických operácií a s ďalším konfliktom s Ruskom o dodávky a ceny zemného plynu.

So vznikom novej vlády bol zvolený aj nový prezident Ukrajiny Petro Porošenko, ktorý sa usiloval vzniknutý konflikt o plyn riešiť mierovými dohodami, avšak bez úspechu pre Ukrajinu, ktorej Rusko dodávky plynu neobnovilo. V júli 2014 sa nad východnou časťou Ukrajiny, ovládanou separatistami, zrútilo malajzijské lietadlo. Až táto udalosť k rusko-ukrajinskému konfliktu pritiahla pozornosť zahraničných médií, ale aj ďalších krajín, ktoré sa do tej doby konfliktom vôbec nezaoberali. V ďalšom období sa viedli vyjednávania o prímerí a mierovom pláne, no tie boli neustále porušované separatistami. Pomocnú ruku poskytla Ukrajine aj EÚ a NATO.

Je dôležite spomenúť tiež udalosť zo septembra 2014, kedy ozbrojené sily Luhanskej ľudovej republiky a Doneckej ľudovej republiky ustanovili úniu nazývanú Novorossija. Jej cieľom bola obrana ich územia pred ukrajinskou armádou a snaha o získanie strategických miest (Sokol, 2014). V októbri 2014 sa odohrávali komplikované boje o donecké letisko. Ukrajina taktiež zažila svoje prvé parlamentné voľby a v tom období boli aj opäť obnovené dodávky plynu.

Zvyšok roka 2014 prebiehal v znení agresívnych útokov separatistov, ktorí aj napriek dohodnutému prímeriu neustále porušovali mierové dohody (Ukraine crisis in maps, 2015). Konflikt naďalej pokračoval aj v roku 2015 a kremeľská podpora separatistov nebola postupom, akým by Rusko mohlo rehabilitovať svoju vážnosť na Ukrajine.

Čo napovedá súčasné dianie?

„Rusko nemá spojencov. Rusko nemá seberovnú krajinu, až na Čínu, tá však Rusko nevidí ako strategického partnera... Rusko momentálne nemá partnerov, ale má subordinované krajiny, ako je Bielorusko a Kazachstan,“ úíše A- Duleba v knize Rusko, Urajina a my. Lenže ruská ekonomika sa momentálne plaví v neistých vodách. Udalosti na Ukrajine od roku 2014 sú toho viditeľným dôkazom, pretože ozbrojený konflikt je svedectvom vyústenia ekonomických problémov v tom prípade, keď už sú neúčinné ďalšie riešenia, prípadne iba predlžuje fázu neriešenia sporov.

Vo východnej časti Ukrajiny platí pokoj zbraní do februára 2015. Avšak proruskí separatisti či ukrajinské zložky toto prímerie neustále narúšali.

Aktuálna situácia vo východnej časti územia Ukrajine naďalej nepraje. Od uzavretia prímeria majú totiž ukrajinské ozbrojené sily vo svojich radoch aj v roku 2016 zranených, nezvestnýh či dokonca mŕtvych príslušníkov. A agentúra AP hlási opäť nové obete. Najnovšie však Ukrajine svitá na lepšie chvíle. Počas augustového rokovanisa sa Moskovou podporovaní protivládni povstlaci a ukrajinské vládne zložky zhodli v uzavretí už v poradí desiateho prímeria. Podrobnejšie sa o situácii vyjadril v televízii Rossija 24 i líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky Alexandr Zacharčenko. Vyslovil sa pre prímerie s platnosťou od 15. septembra a červenú všetkým vojenským operáciám na území DĽR.

Posolstvom Euromajdanu 2014 bola obmena deformovaného hospodárskeho rozvoja spätého či už s rozkrádaním krajiny na tej najvyššej úrovni alebo tiež slabá vymožiteľnosť práva. Pre odtrhnutý Krym a povstalecký Donbas si tak Ruský medveď vytvoril z EÚ a USA ešte väčších nepriateľov. Ukrajina totižto týmto atakom prišla o značné kapacity ťažkého priemyslu v oblasti Donbasu, ktoré tvorili skoro pätinu jej HDP. Ak sa teda čerstvé prímerie dodrží a občianska vojna na Donbase bude utlmená, značne to posilní vyhliadky kurzu ukrajinskej hrivny voči euru alebo doláru. Od najbližších septembrových rokovaní o stave Ukrajiny sa preto bude odvíjať či sa predovšetkým podpíše vzájomná dohoda a obe strany nájdu tak dlho hľadanú spoločnú reč.

O autorce:

Zuzana Žofčinová absolvovala stáž na Ústavu mezinárodních vztahů. Je čerstvou absolventkou Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Zaujíma sa predovšetkým o domácu i zahraničnú politiku krajín západného Balkánu, V4, Ukrajiny i Ruska.

Použité zdroje:

DULEBA, A. (2016): Rusko, Ukrajina a my. Premedia, 168 s. ISBN: 978-8-08-159313-0.

EURACTIV (2014): Události na Ukrajině v roce 2014 [online]. 2014 [cit. 25. 08. 2016]. ISSN 1803-2486. Dostupné z: http://www.euractiv.cz/vnejsi-vztahy/link-dossier/vyvoj-aktualniho-deni-na-ukrajine-000101.

EUROPEAN COMMISSION (2015): How the EU is supporting Ukraine. Brusel, p. 1-6. [online]. 2015. [cit. 25. 08. 2016]. Dostupné z: http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-15-5035_en.pdf.

GENEVA INTERNATIONAL COMMITTEE OF THE RED CROSS (1949): Geneva Convention II., 1949. Article 2 [online]. 1949 [cit. 25. 08. 2016]. Dostupné z: https://ihl-databases.icrc.org/applic/ihl/ihl.nsf/Article.xsp?action=openDocument&documentId=181EA2EC6FCCD2B4C12563CD0051A4E9.

Rossija 24, DĽR predstavuje prímerie, [cit. 05. 09. 2016]. Dostupné z: http://www.vesti.ru/doc.html?id=2798394#.

SEKCE PRO EVROPSKÉ ZÁLEŽITOSTI ÚŘADU VLÁDY ČESKÉ REPUBLIKY. (2014): Ekonomické dopady Asociační dohody EU s Ukrajinou. Policy Brief, č.1, s. 1–8. [online]. 2014 [cit. 25. 08. 2016]. Dostupné z: http://www.vlada.cz/assets/evropske-zalezitosti/analyzy-EU/.

SEZUV-2014-2_Ekonomicke_dopady_Asociacni_dohody_EU_s_Ukrajinou-.pdf.

SHOICHET, C. (2014): Missile shot down Malaysia Airlines plane. CNN [online]. 2014 [cit. 25. 08. 2016]. Dostupné z: http://edition.cnn.com/2014/07/17/world/europe/ukraine-malaysia-airlines-crash/.

SOKOL, A.D. (2014): The Status of Novorossiya. [online]. 2014 [cit. 25. 08. 2016]. Dostupné z: http://oaji.net/articles/2014/743-1417178251.pdf.

SUŠOVÁ-SALMINEN, V. (2015): Je to asi vážné: Pozadí krvavé akce Pravého sektoru poblíž hranic Slovenska a souvislosti, které Ukrajinu zrovna nezdobí. [online]. 2015 [cit. 25. 08. 2016]. Dostupné z: http://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/Je-to-asi-vazne-Pozadi-krvave-akce-Praveho-sektoru-pobliz-hranic-Slovenska-a-souvislosti-ktere-Ukrajinu-zrovna-nezdobi-383905.

THE CONCEPT OF POLITICAL CONFLICT (2016): Heidelberger Institut für Internationale Konflikt forschung. [online]. 2016 [cit. 24. 08. 2016]. Dostupné z: http://www.hiik.de/en/methodik/index.html.

UKRAINE CRISIS IN MAPS. (2015): BBC news [online]. 2015 [cit. 25. 08. 2016]. Dostupné z: http://www.bbc.com/news/world-europe-27308526.

VIDMAR, J. (2015): Annexation of Crimea and the Boundaries of the Will of the People. [online]. 2015 [cit. 25. 08. 2016]. Dostupné z: http://heinonline.org/HOL/LandingPage?handle=hein.journals/germlajo16&div=23&id=&page.

ZEMÁNEK, L. (2013) : Proč Ukrajina na poslední chvíli couvla před „evropským“ chomoutem? [online]. 2013 [cit. 25. 08. 2016]. Dostupné z: http://protiproud.parlamentnilisty.cz/politika/689-proc-ukrajina-na-posledni-chvili-couvla-pred-evropskym-chomoutem-putin-brusel-vydira-cizi-staty-a-netaji-se-ze-podnecuje-masove-nepokoje-kdo-bude-dalsi.htm.