V4 v Bielom dome
Od marca až do júna 2019 navštívili Biely dom všetci predstavitelia krajín Vyšehradskej štvorky (ďalej len „V4“). Traja premiéri a jeden prezident boli bilaterálne prijatí u prezidenta Trumpa. Každá delegácia sa snažila voči primárnemu partnerovi čo najlepšie prezentovať svoju pozíciu. Je tiež na mieste zhrnúť, aký význam to pre priestor V4 (ako celok) má. Ak opomenieme formálny slovník minulej a budúcej spolupráce medzi krajinami ostáva niekoľko spoločných menovateľov. Všetky štyri stretnutia mali dva rozmery spoločnej negociácie: bezpečnosť a ekonomiku.
Oficiálna pozícia Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska je daná členstvom v EÚ a NATO. Pri bezpečnostnej spolupráci bol dôraz kladený na členstvo v Severoatlantickej aliancii, kolektívnej obrane. Keďže Trumpova politika zdôrazňuje dodržiavanie príspevkov členov NATO na kolektívnu obranu vo výške 2%, mali by sme v budúcnosti deklarovane minúť na svoju bezpečnosť o čosi viac. Dynamika bezpečnostných vzťahov medzi V4 a USA tak získava predvídateľne rozmery.
Ak vynecháme povinnosti v NATO, na stretnutiach sa v spolupráci s USA zdôrazňovali nasledujúce priority:
- Slovensko nakupuje stíhačky F-16V Block 70/72,
- Česká republika poskytuje služby v kybernetickom bezpečnostnom priestore,
- Poľsko zdôrazňuje duálnu alianciu čo znamená aj ďalšie zbrojenie,
- Maďarsko je politicky pozitívne, dôraz kladie na ochranu hraníc pred migračnou vlnou.
Obchodní vztahy V4 a USA
V ekonomickej rovine sa na rokovaniach skloňovali kľúčové slová: tarifa a skvapalnený zemný plyn. Táto rovina presahuje regionálne možnosti krajín V4 a presúva sa na inštitucionálnu úroveň EÚ. Príkladom je vyhlásenie o úprave dovozu ocele do Spojených štátov, kde sa ukladá 25% sadzby na takéto výrobky dovážané z väčšiny krajín. Toto opatrenie ide aj priamo proti World Trade Organization (ďalej len „WTO“), ktorého cieľom je zväčšiť objem medzinárodného obchodu podporou odstraňovania prekážok. Členovia V4 reprezentovaní prostredníctvom EÚ vo WTO sa takto priamo dostávajú do sporu so súčasnou obchodnou politikou USA. Téza, v ktorej sa americkí obchodníci boja možných regulácií zo strany WTO znie už dnes zastaralo. Argument pri dovoze ocele dostal nový rozmer oslabenou ekonomikou sa narúša národnú bezpečnosť. Medzi ďalšie kľúčové otázky patrí: Ako zasiahnu negatívne tarify európsky automobilový priemysel a jeho subdodávateľov? Protekcionizmus USA tak vytvára priestor pre vedľajšie škody aj pre hospodárstva krajín V4.
V priestore obchodnej vojny, výsledkom dlhodobej politicko-ekonomickej stratégie, vzniká dopyt po neobnoviteľnom produkte. Európska únia má záujem o viac skvapalneného zemného plynu zo Spojených štátov amerických na diverzifikáciu bezpečnejšie dodávky energie. Relatívne vysoké výrobné náklady skvapalneného zemného plynu, námorný transport a špeciálna potreba skladovania stále bránia rozsiahlemu komerčnému využitiu. Diverzifikačný mix s výnimkou Poľska, ktoré je v projekte plynovodu, neprináša pre zvyšok vnútrozemskej V4 osoh.
Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Poľsko si v bezpečnostnej spolupráci vytvárajú predvídateľnú pozíciu voči tradičnému spojencovi akým je USA. V ekonomickej rovine je to skôr premietané k oslabovaniu dlhodobej zahraničnej a obchodnej politiky na európskej úrovni. Krajiny V4 sú primárne čistými nákupcami vlastnej bezpečnosti, poskytovateľmi stále lacných a dostupných služieb. Spojené štáty americké - ako ich strategický ekonomický partner je v pozícií dominantného predajcu. Takéto obchodné prirovnania sú aj pre osobu prezidenta Trumpa príznačné. Garancia strát prevyšuje možný zisk pri tvorbe dlhodobo udržateľnej spolupráce pre všetky zúčastnené strany.