29/10/2013 This content is not up to date

Mlčanie tureckých médií

Keď v posledný májový deň došlo v Istanbule k ostrým stretom medzi políciou a aktivistami, ktorí v parku Gezi stanovali na znak nesúhlasu s jeho likvidáciou, turecké televízne stanice vysielali namiesto živých vstupov z miesta diania naďalej podľa plánovaného programu. Mnohí z divákov netušili, čo sa na námestí Taksim deje, pretože im obrazovky ponúkali dokumentárny film o tučniakoch, či zábavné programy ako napr. súťaž krásy. Úmyselná nečinnosť mainstreamových médií poukázala na kritické problémy spravodajského sektora v Turecku. Noviny a televízne kanály ochromené stratenou dôverou verejnosti si budú za rastúceho vplyvu sociálnych sietí budovať svoje postavenie medzi tzv. internetovou generáciou len ťažko. A to aj napriek tomu, že napr. stanica NTV sa svojim divákom za žurnalistické faux pas ospravedlnila.

Štruktúra mediálneho sektora

Letné protesty v Turecku boli doteraz najväčšou výzvou, akej premiérova Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) čelila od roku 2002, kedy sa dostala k moci. Podľa analýzy vydanej Tureckou nadáciou pre ekonomické a sociálne štúdiá (TESEV) je súčasná štruktúra tureckého mediálneho sektora z veľkej časti výsledkom zmien vyvolaných rozsiahlou ekonomickou krízou, ktorá postihla krajinu tesne pred nástupom AKP v rokoch 2000-2001. V jej dôsledku boli médiá najskôr zoštátnené, a potom odkúpené spoločnosťami, ktoré mali blízky vzťah s predstaviteľmi vládnej strany. Mnohým z týchto skupín chýbala predošlá skúsenosť s mediálnym sektorom, hoci vykazovali aktivitu v oblastiach ako stavebníctvo, telekomunikácie, energetika, cestovný ruch, či nehnuteľnosti.

Yavuz Baydar, ktorý pôsobil ako ombudsman v denníku Sabah, uvádza, že až sedemdesiat percent mediálnych spoločností v Turecku je vo vlastníctve konglomerátov, ktoré majú obchodné väzby na štát. Táto situácia vytvára priestor pre tzv. kultúru sebacenzúry. Majitelia médií sa dostávajú do konfliktu záujmov, pretože sú silne motivovaní filtrovaním udalostí a správ udržiavať dobré vzťahy s vládnou garnitúrou, s čím ide ruka v ruke zvyšovanie vyhliadok na potencionálne projekty a investície v ostatných sektoroch, kde sú aktívni. Hoci na prvý pohľad vyzerá mix približne 2 600 národných, regionálnych a lokálnych novín popri ponuke 250 súkromných televíznych staníc, ktoré vysielajú takisto na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni, dostatočne diverzifikovane, drvivá väčšina z nich funguje pod taktovkou iba niekoľkých desiatok mediálnych gigantov.


Slogan na jedné z ulic během protestů v Istanbulu (foto: Lenka Peťková)

Lídrom medzi nimi je Doğan Yayın Holding, ktorý má vďaka piatim denníkom (Hürriyet, Hürriyet Daily News, Radikal, Posta a Fanatik) 5 miliónov čitateľov a teda pokrýva 23 percent dopytu na trhu s denníkmi. Skupina okrem toho vlastní 26 magazínov a niekoľko televíznych staníc. Ku konfrontácii skupiny s vládou došlo v roku 2009, keď bola pokutovaná za daňové úniky sumou 2,5 miliónov dolárov. Viacerí tento krok interpretovali ako odpoveď na kritický postoj k politikám AKP, ktorý skupina vyjadrovala predovšetkým prostredníctvom denníka Hürriyet. Neskôr vláda pokutu Doğan Yayın Holdingu čiastočne odpustila.

Kadri Gürsel, držiteľ turecko-arménskej novinárskej ceny, súhlasí s tým, že hlavným problémom médií v Turecku je skôr politický tlak vyvíjaný na osoby v riadiacich funkciách ako zákonom stanovená cenzúra. Práve tento nápor ukončil kariéru Yavuza Baydara v denníku Sabah. Ako ombudsman monitoroval deväť rokov novinársku etiku a jeho primárnou úlohou bolo tiež reagovať na ohlasy čitateľov. V júni tohto roku však redaktor denníka odmietol opublikovať jeho stĺpček súvisiaci s protestami v parku Gezi. O niekoľko dní nato, práve, keď Turecko oslavovalo 105. výročie zrušenia cenzúry, dostal výpoveď pre svoj článok, ktorý uverejnil The New York Times. Poukázal v ňom na začarovaný kruh medzi tureckými médiami, vlastníkmi mediálnych konglomerátov a vládou. V príspevku pre Al-Monitor, kde vykreslil pozadie príbehu, ktorý viedol k jeho odvolaniu, iba skepticky skonštatoval, že jeho dlhoročné novinárske úsilie bolo nakoniec predsalen „bojom s veternými mlynmi“.

Baydar nebol jediným. Podľa vyjadrenia Syndikátu tureckých novinárov prišlo o prácu v dôsledku dokumentovania udalostí, ktoré boli odštartované v parku Gezi, 73 novinárov.

Fenomén sociálnych sietí

Ticho, ktoré po sebe zanechali počas prvých dní protestov turecké médiá, bolo okamžite prehlušené sociálnymi sieťami, kde ľudia z ulíc húfne zdieľali najnovšie informácie, fotky a videá. Turecko viedlo už začiatkom roku 2012 európsky rebríček s viac ako 31 miliónmi používateľov Facebooku a môže sa pýšiť 10 miliónmi účtov na Twitteri. Masová mobilizácia a odozva, ktorú vyvolali dáta odoslané cez internet, preto nie je prekvapujúca. Podľa výskumu New York University bolo 31. mája lokalizovaných približne 6 miliónov tweetov s hashtagom #occupygezi (obsaďte Gezi) a #direngeziparkı (vzdoruj, park Gezi). V krajine padol neskôr rekord, keď sa celkový počet tweetov v tureckom jazyku vyšplhal v jeden deň na pôsobivých 19 miliónov.

Aktivita užívateľov na Twitteri sa však výrazne líšila od ostatných hnutí s názvom „obsaďte...“, či novodobých revolúcií, ktoré prebehli za pomoci sociálnych sietí, a to predovšetkým tým, že až 90 percent zo zdieľaných správ bolo odoslaných priamo z Turecka. Pri povstaniach v Egypte toto číslo predstavovalo iba 30 percent. Spomínaný výskum ďalej prezrádza, že hlavným komunikačným prostriedkom bol turecký jazyk, a teda informácie na internete boli určené predovšetkým pre domáce publikum s cieľom prekryť výpadok spravodajských agentúr. Mimoriadna správa Amnesty International však poukazuje na tendenciu v niektorých častiach Turecka regulovať aktivitu na sociálnych sieťach dodatočne. V mestách Izmir a Antakya zadržali niekoľko desiatok ľudí, ktorí sú podozriví z podnecovania násilia pre správy na Twitteri a Facebooku, v ktorých vyjadrovali svoju podporu protestujúcim a rozširovali informácie o tom, kde sa nachádzajú policajné zložky či prvá pomoc.

Hoci bolo okolie námestia Taksim a parku Gezi niekoľko týždňov husto popísané najrôznejšími sloganmi, najväčšia zbierka odkazov pre súčasnú vládu sa nakumulovala na sociálnych sieťach. Všetky okrem dvoch najpopulárnejších hashtagov odoslaných počas protestov boli namierené proti AKP. Turecký premiér Recep Tayyip Erdoğan následne označil v jednom zo svojich prvých príhovorov od vypuknutia nepokojov sociálne médiá za spoločenskú pohromu. A to napriek tomu, že on sám je aktívnym používateľom Twitteru a Facebooku, kde má dokopy 6 miliónov nasledovníkov.

Jeho strana si dobre uvedomuje, že ak chce uspieť vo štvrtých parlamentných voľbách po sebe, musí staviť práve na sociálne siete, ktoré sú nielen alternatívnym zdrojom informácií, ale aj platformou pre otvorenú diskusiu. V duchu vylepšenia svojej existencie vo virtuálnom svete spustila AKP v septembri program, ktorého účelom je poskytnúť 6 000 ľuďom z jej kruhov vzdelanie v oblasti efektívneho využívania sociálnych médií. Prvým testom úspešnosti prejde táto skupina straníckych aktivistov už na jar budúceho roku, kedy sa odohrajú komunálne voľby. Krátko nato čaká AKP boj o prezidentské kreslo, ktorý prvýkrát prebehne priamou voľbou. Séria dôležitých zápasov o moc sa ukončí v roku 2015, kedy sa bude rozhodovať o zložení národnej rady. Posledné parlamentné voľby vyhrala strana premiéra Erdoğana s prehľadnou 50 percentnou podporou. Karty však nedávno zamiešali protivládne protesty, ktoré neočakávane otriasli celou krajinou.

Mlčanie mainstreamových médií v prvých dňoch nepokojov poukázalo na problém zacyklenej štruktúry tureckého mediálneho sektora, ktorý ovládajú konglomeráty s ekonomickými väzbami na štátnu aparatúru. Nebolo to prvýkrát, čo médiá mlčali (napr. nedávny bombový útok na Reyhanlı, alebo letecký nálet na Uludere). No bolo to prvýkrát, čo bolo ich mlčanie natoľko okaté, že sa verejnosť masovo rozhodla presedlať na tzv. občiansku žurnalistiku na sociálnych sieťach.

To, či protesty ovplyvnia pozíciu AKP v nastávajúcich voľbách, ostáva otázne. No celkom určite ovplyvnia nadlho dôveru spoločnosti v spravodajstvo ponúkané mainstreamovými médiami. Ako podotkol Yavuz Baydar vo svojom článku, kvôli ktorému prišiel o zamestnanie, napriek tomu, že Turecko je od vydania poslednej mimoriadnej správy Komisie na ochranu novinárov známe pod prívlastkom „najväčšie novinárske väzenie na svete“, ten skutočný bozk smrti dostala žurnalistická profesia v Turecku od majiteľov mediálnych spoločností, ktorí v honbe za finančným ziskom pretláčajú kultúru sebacenzúry.

O autorce:

Lenka Peťková, projektová manažérka v Centre pre globálne politické trendy so sídlom na İstanbul Kültür Üniversitesi.

Použité zdroje
Akarçeşme, S. (2013, July 7). Gezi Park and ‘penguins' might be a turning point for Turkish media. Today’s Zaman. Retrieved from: http://www.todayszaman.com/news-320056-gezi-park-and-penguins-might-be-a-turning-point-for-turkish-media.html

Akkoyunlu, K. (2013, May 20). The Reyhanlı bombing and Turkey’s media. Hürriyet Daily News. Retrieved from: http://www.hurriyetdailynews.com/the-reyhanli-bombing-and-turkeys-media.aspx?PageID=238&NID=47163&NewsCatID=396

Albayrak, A., Parkinson, J. (2013, September 17). Hükümet 6.000 üyesi olan bir sosyal medya ekibi oluşturdu. The Wall Street Journal. Retrieved from: http://www.wsj.com.tr/article/SB10001424127887323981304579080402958334392.html

Amnesty International. (2013). Gezi Park Protests: Brutal Denial of the Right to Peaceful Assembly in Turkey. Retrieved from: http://www.amnesty.org/en/library/asset/EUR44/022/2013/en/0ba8c4cc-b059-4b88-9c52-8fbd652c6766/eur440222013en.pdf

Barberá, P., & Metzger. M. (2013, June 1). A Breakout Role for Twitter? The Role of Social Media in the Turkish Protests. New York: New York University. Retrieved from: http://smapp.nyu.edu/reports/turkey_data_report.pdf

Baydar, Y. (2013, July 19). In Turkey, Media Bosses Are Undermining Democracy. The New York Times. Retrieved from: http://www.nytimes.com/2013/07/21/opinion/sunday/in-turkey-media-bosses-are-undermining-democracy.html?pagewanted=1&_r=0

Baydar, Y. (2013, July 25). Shooting the Arbiter in Turkey: How Sabah Fired Its Ombudsman. Al-Monitor. Retrieved from: http://www.al-monitor.com/pulse/originals/2013/07/baydar-sabah-obudsman-fired-censorship.html

Committee to Protect Journalists. (2012). Turkey’s Press Freedom Crisis: The Dark Days of Jailing Journalists and Criminalizing Dissent. Retrieved from: http://www.cpj.org/reports/Turkey2012.English.pdf

Doğan Holding. (2013). Investor Presentation. Retrieved from: http://www.doganholding.com.tr/_files/docs/DOHOL_March%202013_presentation.pdf

Elmas, E., & Kurban, D. (2011). Communicating Democracy - Democratizing Communication. Media in Turkey: Legislation, Policies, Actors. Istanbul: Turkish Economic and Social Studies Foundation. Retrieved from: http://www.tesev.org.tr/Upload/Publication/c8745407-b54f-417f-8056-3618db1b31ee/MEDYA-1-ENG.pdf

Erdoğan: Baş belası Twitter. (2013, June 2). Milliyet. Retrieved from: http://siyaset.milliyet.com.tr/erdogan-bas-belasi-twitter/siyaset/detay/1717630/default.htm

Facebook'ta Avrupa lideriyiz. (2012, January 27). Sabah. Retrieved from: http://www.sabah.com.tr/Teknoloji/Haber/2012/01/27/facebookta-avrupa-lideriyiz

Kayaoğlu, B. (2013, September 18). Turkey’s AKP Mobilizes Twitter Army for Elections. Al-Monitor. Retrieved from: http://www.al-monitor.com/pulse/originals/2013/09/turkeys-akp-twitter-election.html

Kurban, D., & Sözeri, C. (2012). Caught in the Wheels of Power: The Political, Legal and Economic Constraints on Independent Media and Freedom of the Press in Turkey. Istanbul: Turkish Economic and Social Studies Foundation. Retrieved from http://www.tesev.org.tr/Upload/Publication/6e7010fe-0f80-4c8d-821f-5278f2ca14ee/12301ENGmedya3WEB09_07_12.pdf

Milliyet columnist receives Turkish-Armenian Journalism Award. (2011, July 8). Hürriyet Daily News. Retrieved from: http://www.hurriyetdailynews.com/default.aspx?pageid=438&n=milliyet-columnist-receives-turkish-armenian-journalism-award-2011-07-08

NTV'den özür: Eleştiriler haklı. (2013, June 4). Radikal. Retrieved from: http://www.radikal.com.tr/turkiye/ntvden_ozur_elestiriler_hakli-1136260

Öğret, Ö. (2013, July 24). Turkish media struggle with lawsuits, government oppression. Ynetnews. Retrieved from: http://www.ynetnews.com/articles/0,7340,L-4409383,00.html

Syndicate of Turkish Journalists. (2013, July 22). Press release. Retrieved from: https://www.facebook.com/gazetecilersendikasi/posts/380635835370411

Türkiye tweet oldu yağdı! (2013, June 12). Vatan. Retrieved from: http://haber.gazetevatan.com/turkiye-tweet-oldu-yagdi/545343/1/gundem