Trumpova Národná bezpečnostná stratégia
V medzinárodných vzťahoch - ako odbore sa tradične stretávame s opätovnou snahou o revitalizáciu teoretického smerovania. Hlavným prístupom je realizmus, ktorý nebol dlhodobo citeľný v jeho pôvodnej podobe. V druhej dekáde 21.storočia sa prvým podnetom pre reštaurovaniu tradičného realistického prístupu stala priama intervencia Ruskej federácia na Kryme v roku 2014. Medzinárodne prostredie dovtedy formovali rôzne politické smery. Návrat koncepcie realizmu akoby aj fyzicky demonštrovali cesty jeho legendárneho predstaviteľa Henryho Kissingera k ruskej či americkej administratíve.
Teoretická povaha medzinárodných vzťahov sa vracia k pôvodnému primárnemu prameňu. Národná bezpečnostná stratégia Trumpovej administratívy je preto vzorovým príkladom. Medzinárodný systém je v realistickom premise charakterizovaný bojom o moc. Súperia v ňom len dve strany: tie, ktoré ho chcú zachovať pri aktuálnom rozložení a tí, čo žiadajú jeho úplnú zmenu.
Národná bezpečnostná stratégia Spojených štátov amerických v skrátenej forme (NBS) sa skladá zo štyroch pilierov. Každý z nich poukazuje na určité naliehavé bezpečnostné problémy. Už v samotnom úvode sa prezentuje jej realistický princíp, ktorý je vedený výsledkami a nie ideológiou. Mier a bezpečnosť teda závisia na suverénnych štátoch. USA ako suverénny štát čelí viacerým bezpečnostným rizikám, ktoré ovplyvnili alebo môžu ovplyvniť všetky prvky zvrchovanosti krajiny.
zdroj:ahtribune.com
Medzinárodný systém alebo zjednodušene povedané svet je nezvyčajne nebezpečný. V inej formulácií je anarchický, a tým pádom klasicky realistický. Prosperita Spojených štátov je ohrozená viacerými faktormi. Tie majú predovšetkým medzinárodnú politicko-ekonomickú povahu. V stratégii sa pripomína Americká ,,sila“, jej oslabenie a ideologické podfarbenie hodnôt o ktoré sa opiera. Presun moci má preto dopady na konečnú víziu bezpečnostného prostredia. Výhody, ktoré boli desaťročia na strane USA sa zmenšujú ba až minimalizujú.
Fyzická ochrana hraníc je kombinovaná s elimináciou bezpečnostných hrozieb priamo v mieste ich vzniku. Novými technickými prostriedkami sa tvoria prvky virtuálnej infraštruktúry. Virtuálny prvok nepozná tradičnú hranicu štátu, slúži ako predvoj k reálnemu naštrbeniu praktickej časti bezpečnostného systému. Vonkajšie záujmy štátnych ale i neštátnych subjektov vedú, alebo môžu viesť k sérií rôznych kampaní bez priamej fyzickej intervencie.
V kontraste s takzvanými kybernetickými hrozbami je poukazovanie na zlyhanie v klasickej kontrole hraníc USA. Príčinou je nelegálna migrácia a kriminálne organizácie rôzneho charakteru. Takéto neštátne entity či už ekonomickou silou, alebo korupciou podkopávajú štátne inštitúcie suveréna. Rezistencia bezpečnostného prostredia Spojených štátov je periodicky napádaná. V praxi to poukazuje na zneužívanie informačných nástrojov pre podkopanie legitimity demokratického zriadenia. Pre používanie nelegálnych praktík a simulovanie ekonomických vzťahov založených na liberálnych hodnotách sa preto aj za pomoci spojencov treba vymedzovať.
Najzaujímavejším prvkom národnej bezpečnostnej stratégie je jej tretí pilier. Už v jeho samotnom názve stojí ,,Zachovanie mieru prostredníctvom sily“. V súťaži o ,,moc“ sa stretávajú kategorizované skupiny štátov: revizionistické mocnosti Čína a Rusko a darebácke štáty Irán a Severná Kórea. Tretím prvkom sú neštátni aktéri: džihádistické teroristické skupiny. Každý z aktérov, aj napriek svojej rozdielnej povahe, zápasí na poli politickom, ekonomickom a vojenskom v snahe zvrátiť rovnováhu síl vo svoj prospech.
S pohľadu tejto stratégie sa mení pohľad aj na vojenské plánovanie. Jedná sa o odklon od prístupu, kde sa všetky vojny vyhrali rýchlo, zo vzdialenosti a z minimálnymi následkami na životoch. Takýto prístup je v ére obnovenia vplyvu Ruska a Číny v globálnom meradle hodný opustenia. Obnovuje sa tak aj priestor pre politiku zastrašovania, ktorá však musí byť prispôsobená súčasným komplexným požiadavkám.
Regionálny kontext stratégie stojí na rôznych pozitívnych prístupoch v záujme ochrany toho národného. Každý regionálny prístup má tri roviny: politickú, ekonomickú a vojensko-bezpečnostnú. Tento ,,regionálny kontext“ má globálny záber v geografickom priestore Indo-Pacifiku, Európy, Blízkeho východu, Južnej a strednej Ázie, Afriky a Západnej hemisfére. V kontextoch sa prízvukuje vymedzenie voči všetkým štátnym a neštátnym aktérom, ktorí ohrozujú nejakú časť národného záujmu USA. Celá stratégia je v jej štyroch pilieroch vedená principiálne realizmom. Prízvukuje centrálnu rolu ,,moci“ a suverenity štátov v medzinárodnom politickom systéme, ako najpravdepodobnejšej možnosti pre mier pri zachovaní národného záujmu. Trumpova administratíva môže takouto NBS obhajovať špecifickú racionálnu politiku realizovanú v národnom záujme.
O autorovi
PhDr. Michal Pazič vyštudoval odbor medzinárodných vzťahov na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Ako autor sa venuje problematike medzinárodných vzťahov.