Perspektivy demografického vývoja v Afrike

Predpovedať budúci vývoj populácie je nie len obtiažne, ale takmer nemožné. Neustále sa vynárajúce nové hrozby, ochorenia a prírodné katastrofy dokážu totálne zvrátiť prirodzený vývin udalostí, ktoré sa na základe sledovaní minulého vývoja odborníci na demografiu snažia odhadovať. Pre africký kontinent platí, že demografický boom, ktorý bol príznačný pre druhú polovicu 20. storočia, sa dnes spomaľuje.

Odborníci svoje prognózy podkladajú výsledkami sledovaní demografických zmien za časové obdobie, ktoré často predstavuje rozmedzie až 50 rokov, napriek čomu sa však vývoj môže kedykoľvek zmeniť a sledovať celkom iný kurz, než bol predpovedaný. Markantné zásahy do počtu obyvateľstva v súčasnosti predstavujú predovšetkým najviac rozšírené choroby ako AIDS, malária a v poslednej dobe hlavne ebola. Výrazná redukcia ľudí je tiež v oblastiach bez dostatočných prírodných zdrojov na zabezpečenie obživy. Aké zmeny môžeme v súčasnosti pozorovať? A aká asi bude populácia “čierneho kontinentu” v roku 2050?

Obyvateľstvo sa v priebehu 40 rokov ztrojnásobilo

Afrika má v súčasnosti viac ako 1,1 miliardy obyvateľov, čo z nej robí 2. najľudnatejší kontinent na svete s 15% podielom na svetovom obyvateľstve. Populácia Afriky dlhé obdobie stagnovala, čo bolo spôsobené hlavne obchodovaním s otrokmi a kolonializáciou afrických štátov. Prudký nárast obyvateľstva nastal až v polovici 20. storočia, kedy sa úmrtnosť začala znižovať, ale vysoká pôrodnosť stále pretrvávala. Africké obyvateľstvo sa v priebehu zhruba 40 rokov ztrojnásobilo.

Takmer všetky africké štáty môžeme označiť ako krajiny tretieho sveta, inak nazývané rozvojové, ktoré sa okrem iného vyznačujú veľmi vysokou pôrodnosťou aj úmrtnosťou. Veľká úmrtnosť je spôsobená nízkou životnou úrovňou, chudobou, chorobami, hladom a početnými násilnými konfliktami etnického, náboženského či surovinového pôvodu. V Afrike sa však nachádzajú aj štáty, ktorých ekonomický vývoj postupoval rýchlejšie a životná úroveň prudko rástla. Demografia je veľmi heterogénna - severné štáty Afriky sa v porovnaní so štátmi subsaharskej oblasti vyvíjali podstatne rozdielne. V štátoch ako Maroko alebo Tunisko sa plodnosť žien viac podobá európskemu trendu, čo znamená, že na jednu ženu pripadajú približne 2 deti. Oproti tomu v štátoch subsaharskej Afriky je hodnota fertility oveľa vyššia.

V zozname štátov s najvyššou fertilitou za rok 2013 sa na všetkých prvých desiatich miestach nachádzali africké štáty s hodnotou vyššou ako 6,0 dieťaťa na ženu. Odhadované čísla pre rok 2014 sú síce nižšie ako predchádzajúci rok, ale na prvých priečkach zoznamu naďalej figuruje deväť afrických krajín, a tak Afrika zostáva svetadielom s najvyšším tempom rastu populácie.

Africký svetadiel dnes ako jediný vykazuje populačnú pyramídu rovnakú ako pred takmer 50 rokmi. Stredná dĺžka života sa síce pomaly predlžuje, ale naďalej sa Afrika vyznačuje veľmi mladým obyvateľstvom. Hodnota úmrtnosti je tiež nad svetovým priemerom, čo z Afriky robí jediný kontinent, kde obyvateľstvo nestarne tak prudko, ako v ostatnom svete.

Populačná explózia a jej dopad na zabezpečenie životných potrieb

Tempo nárastu obyvateľstva Afriky v súčasnosti dosahuje najvyššie hodnoty na svete, a to 2,5%. V krajinách ako Zimbabwe, Južný Sudán, Malawi, Niger a ďalšie je toto číslo dokonca vyššie ako 3 %. Rýchlosť populačnej explózie sa síce mierne znižuje, ale miera natality v tomto regióne zostáva príliš vysoká na to, aby prírodné zdroje Afriky mohli slúžiť celému obyvateľstvu a zabezpečiť jeho základné ľudské potreby. S populačnou explóziou sú spojené riziká nadmerného využívania prírodných zdrojov, čo vedie k ich vyčerpaniu. To má za následok predovšetkým hlad, a teda vysokú úmrtnosť, ktorá postihuje už aj novorodencov. Kojenecká úmrtnosť je v Afrike najvyššia na svete.

Životné podmienky Afričanov sú ovplyvnené aj geografickou polohou a podnebím územia, ktoré obývajú. Najhoršiu situáciu zaznamenávame v subsaharskej oblasti, kde sú ľudské podmienky ovplyvnené primárne neprajnými prírodnými podmienkami. Klimatické podmienky afrického kontinentu nie sú optimálne pre bohatý hospodársky rozvoj. Subtropické a tropické pásmo neumožňuje, hlavne na piesčitých pôdach Afriky, pestovanie dostatku potravinových zdrojov pre nasýtenie tak obrovského počtu ľudí.

Ako bolo spomenuté, obrovským problémom Afriky je nedostatok surovinových zdrojov, ktoré by mohli zaručiť dôstojnú životnú úroveň jej obyvateľov. Najkritickejšie zo zdrojov sú zásoby pitnej vody, ktorá je pre ľudský život nevyhnuteľná. V subsaharskej Afrike má ku kvalitnému zdroju pitnej vody prístup iba zhruba polovica ľudí. To, čo je pre väčšinu sveta samozrejmosťou, je v Afrike nedostatkovým materiálom. V roku 2012 až 43 % ľudí trpiacich nedostatkom kvalitnej pitnej vody pochádzalo zo subsaharského regiónu. Púštne oblasti sú na vodné zdroje veľmi chudobné. V troch afrických krajinách (Kongo, Mozambik a Papua-Nová Guinea) mala k zásobám pitnej vody prístup menej ako polovica ich obyvateľstva. V ďalších 26 krajinách subsaharskej Afriky vystačí zásoba vody iba pre 50% až 75% ľudí.

Životná úroveň ľudí sa odvíja aj od nerastného bohatstva územia, na ktorom žijú. V Afrike sa nachádza 10% svetových zásob ropy, primárne v severnej a severovýchodnej časti kontinentu. Lýbia, Alžírsko, Nigéria, Gabon a Angola sú dokonca členskými krajinami OPEC, medzinárodnej organizácie združujúcej exportérov ropy. V Afrike sa nachádzajú ložiská ďalších nerastných surovín, hlavne fosfátov, uránu, kobaltu a obrovské zásoby drahých kameňov a kovov ako zlato, platina, diamanty, chróm, mangán a ďalšie.

Napriek takýmto bohatým surovinovým zásobám, ktoré by mohli ťažbou alebo obchodovaním s nimi Afrike priniesť výrazný nárast životnej úrovne, ich držba a ťažba je väčšinou v rukách súkromných firiem a profity z nich preto nie sú medzi obyvateľstvom viditeľné. Suroviny nachádzajúce sa v krajinách so slabým ekonomickým rozvojom neprinášajú štátu bohatstvo, ale spôsobujú nízku diverzifikáciu miestnej ekonomiky, čo môže vyústiť až v násliný konflikt. V medzinárodnom obchode, ako aj v štátnej správe mnohých afrických štátov navyše vládne obrovská korupcia, čo je ďalším problémom ich katastrofálnej hospodárskej situácie.

Vplyv globalizácie a humanitárnej pomoci na zmenu demografického vývoja

Chudoba, hlad a choroby sú faktory, ktoré najviac prispievajú k mortalite afrických ľudí v pomerne nízkom veku. Napriek dodávkam pomoci od rozvinutých krajín z celého sveta je situácia naďalej alarmujúca. Riešenie je potrebné hľadať v celkovej systémovej zmene, samozrejme s medzinárodnou pomocou. Prvotným krokom k zlepšeniu kvality života afrického obyvateľstva by mala byť zmena vo vedení väčšiny krajín. Lídri a ich nástupcovia v mnohých prípadoch podávajú nepresné štatistické údaje, ktoré neodzrkadľujú skutočnú situáciu v krajine. Medzinárodné spoločenstvo by malo cez humanitárne a diplomatické misie poskytovať asistenciu pri vytváraní fungujúceho politického, ekonomického a sociálneho systému, čo by mohlo byť efektívne iba v prípade, že príjemci pomoci budú spolupracovať. Ďalšími riešeniami by mohlo byť prilákanie zahraničných investícií, korporácií ako poskytovateľov zamestnania a dôležitým faktorom je tiež potreba boja proti korupcii.

Miera humanitárnej pomoci neustále narastá hlavne postupom globalizácie. Vďaka misiám organizovaným mnohými rozvinutými krajinami sa postupne v najzaostalejších častiach afrického kontinentu rozvíja úroveň zdravotníctva a školstva, čo prispieva k nárastu gramotnosti a zlepšeniu zdravotných a hygienických podmienok chudobných častí Afriky.

Vďaka kvalitnejšiemu zdravotníckemu personálu a vybaveniu sa zmenšuje aj úmrtnosť populácie a predlžuje sa stredná dĺžka života u mužov aj u žien. Od roku 1970 do roku 2013 priemerná dĺžka života u obidvoch pohlaví narástla o 14 rokov. V súčasnosti sa Afričania dožívajú v priemere 59 rokov. V rovnakom období sa výrazne znížila aj kojenecká úmrtnosť zo 139 na 62 úmrtí novorodencov z 1000 narodených detí. Zdravotnícka osveta medzi africkými ľuďmi pomáha aj predchádzať šíreniu najrozšírenejších chorôb prenášajúcich sa z človeka na človeka priamym fyzickým kontaktom.

Stále viac sa rozširujúcim trendom v pomoci africkým obyvateľom je adoptovanie detí z chudobných oblastí. Adopcia už viac nie je iba výsada najmajetnejších, adoptovanie si dieťaťa na diaľku je dnes viac a viac rozšírenou pomocou mnohých rodín z vyspelých krajín. Rodina si smie osvojiť africkú sirotu, finančne a materiálne ju zásobovať, a tým podporovať jej zdravý vývoj, čo je väčšinou spojené so zabezpečením vzdelania a zdravotnej starostlivosti. K tomuto trendu je nutné pripomenúť, že dieťa naďalej žije vo svojej krajine a podporné prostriedky sú mu zasielané iba na diaľku. To znamená, že nie je vytrhnuté z prostredia, kde vyrastalo. Prepojenie sveta aj cez tento trend prispieva k pozitívnemu vývoju zdravia, vzdelania a ochrany afrických detí.

Dopad vírusu HIV, eboly a malárie na africkú populáciu

Obrovský počet afrických sirôt majú na svedomí závažné ochorenia rozšírené po africkom kontinente, na ktoré zomierajú ľudia vo veľmi mladom veku. Jedným z najnebezpečnejších je vírus HIV a jeho následné rozvinutie do ochorenia AIDS, ktoré je neliečiteľné. Najpostihnutejší región sveta vírusom HIV je subsaharská Afrika, kde žije približne 25 miliónov nakazených, z celkového počtu 35 miliónov chorých na svete. Tu sa choroba šíri najrýchlejšie a zároveň je to aj oblasť s najvyšším počtom úmrtí na HIV, respektíve AIDS.

Podľa odhadov z roku 2012 žilo v Juhoafrickej republike viac ako 6 miliónov ľudí nakazených vírusom HIV alebo ochorením AIDS, čo predstavuje krajinu s najväčším počtom ľudí trpiacich touto chorobou na svete. Hneď za JAR sa nachádza Nigéria s viac ako 3,4 milióna nakazených. V prvej desiatke sa nachádza ďalších 6 afrických krajín, čo značí, že africký kontinent je najviac postihnutý touto smrteľnou chorobou, ktorá má obrovský podiel na úmrtnosti obyvateľstva. Až 9 z 10 krajín s najväčším počtom úmrtí spôsobených týmto ochorením sa nachádza v Afrike.

V súčasnosti najdiskutovanejším zdravotným rizikom je vírus eboly, ktorý sa minulý rok v marci začal šíriť z krajín západnej Afriky. Medzinárodné spoločenstvo sa spojilo v snahe o zamedzenie ďalšieho šírenia nákazy a počtu úmrtí. Vírus sa aj napriek tomu dostal za hranice afrického kontinentu. Prípady nákazy eboly boli zaznamenané v dvoch európskych štátoch a tiež v USA. Celkový počet nakazených vírusom eboly dosahuje číslo 24 701, z čoho je doteraz potvrdených 10 194 úmrtí, čo predstavuje viac ako 40% úmrtnosť.

Ďalším z nazávažnejších chorôb postihujúcich Afriku je malária. Napriek tomu, že sa počet ochorení malárie od roku 2000 do roku 2013 znížil v Afrike o 34 % a podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie toto číslo dosiahne až 40% v roku 2015, číslo chorých na maláriu je stále veľmi vysoké. Počet úmrtí na toto ľahko sa šíriace ochorenie v sledovanom období kleslo v Afrike o 54 %. Skupinou najviac ohrozených maláriou sú deti do 5 rokov. Z celkového počtu úmrtí detí mladších ako 5 rokov na maláriu v období od roku 2001 do 2013 bolo až 92 % zo subsaharskej Afriky. V tejto skupine boli tiež zaznamenané pozitívne výsledky s 58% poklesom úmrtí a odhad na rok 2015 je pokles až o 67 %.

Takéto výsledky pozorovaní a štúdií odborníkov sú pozitívnym výhľadom pre stále úspešnejšie liečenie a redukovanie smrteľných vírusov a chorôb, ktoré africký kontinent najviac ohrozujú. Dôežitým faktom zostáva potreba šírenia osvety o ochrane pred spomínanými ochoreniami a hlavne zamedzenie prenosu na deti. Vysokú natalitu s obrovskou mierou úmrtí novorodencov, na ktorých sa choroby prenášajú už počas tehotenstva, je potrebné redukovať šírením antikoncepčných prostriedkov.

Budúcnosť populačného vývoja – zmena k stagnácii a úbytku obyvateľstva v Afrike?

Pozorovaním vyššie uvedených faktorov môžeme konštatovať stále pretrvávajúcu, nadmieru vysokú natalitu, nevhodnú pre zdravý vývoj kontinentu a vysokú mortalitu ľudí v nízkom, často detskom, veku, ktorá sa však našťastie postupne redukuje. Zároveň sa predlžuje stredná dĺžka života afrických obyvateľov.

Pri porovnaní rokov 1970 a 2013 pozorujeme zníženie pôrodnosti z hodnoty 6,7 na 4,7. Očakávaná dĺžka dožitia sa posunula z veku 45 na 59. Podľa odhadov expertov z Population Reference Bureau zaoberajúcich sa globálnym demografickým rastom bude mať Afrika v roku 2050 až 2,4 miliardy obyvateľov, čo by mohlo predstavovať až 25 % svetovej populácie. Nigéria, najľudnatejšia africká krajina, bude mať podľa odhadu o 35 rokov oproti dnešným 177 miliónom obyvateľov viac ako dvojnásobný počet - 396,5 miliónov ľudí. Nárast počtu ľudí žijúcich na africkom kontinente by mal byť najmarkantnejší predovšetkým v jeho centrálnej a západnej oblasti. Na porovnanie je vhodné uviesť predpoklad redukcie obyvateľstva Európy zo súčasných 740,7 miliónov na 725,8 miliónov v roku 2050.

Pri vzatí do úvahy odhady odborníkov na demografickú dynamiku a súčasný populačný vývoj môžeme uzavrieť, že na africkom kontinente v najbližších desaťročiach k úbytku obyvateľstva s najväčšou pravdepodobnosťou nepríde. Explózia populácie, ktorá bola v Afrike v druhej polovici 20. storočia, sa bude naďalej zmenšovať, ale stagnačný trend ešte dlhé roky zrejme pozorovať nebudeme.

Preľudnenie kontinentu však môže mať v dôsledku nárastu ľudí trpiacich hladom a nedostatkom prírodných surovín nevyhnutných pre život katastrofálne následky. Takémuto smerovaniu by bolo potrebné sa vyhnúť a dospieť k udržateľnému demografickému vývoju v Afrike, ktorý by mohol všetkým obyvateľom zabezpečiť život zodpovedajúci kvalitnej úrovni.

Na základe zistení, že v afrických regiónoch postupne dochádza k zlepšeniu zdravotníctva a školstva, ďalej podporované dodávkami surovín a materiálov humanitárnou pomocou, môžeme konštatovať, že sa demografická situácia na "čiernom kontinente" zlepšuje. Pre zdravý vývoj populácie však bude naďalej potrebná medzinárodná spolupráca v podobe dodávok nielen materiálov, ale podstatným prínosom by bolo poskytnutie a zavedenie know-how, a tým zabezpečiť, aby sa Afrika postavila na vlastné nohy a smerovala k priaznivému budúcemu vývoju.

O autorce:

Drahomíra Macáková, stážistka Ústavu mezinárodních vztahů

 

Použité zdroje:

http://unstats.un.org/UNSD/demographic/products/dyb/dybsets/2013.pdf

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2127rank.html

http://www.prb.org/pdf14/2014-world-population-data-sheet_eng.pdf

http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/112727/1/9789241507240_eng.pdf

http://www.opec.org/opec_web/en/about_us/25.htm

http://www.prb.org/pdf14/2014-world-population-data-sheet_eng.pdf

http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs360/en/

https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2156rank.html

http://apps.who.int/ebola/current-situation/ebola-situation-report-18-march-2015

World malaria report 2014

http://www.prb.org/wpds/2014/index.html

Topics and regions