Call for Internship Applications: Research Assistants. The selection procedure for the period October 2021 - January 2022 is open. You may send the applications until 15 May.

01/10/2018 This content is not up to date

Nová etapa slovensko-izraelských vzťahov?

V pondelok 2. júla 2018 odletela slovenská delegácia vedená predsedom Národnej Rady Slovenskej Republiky (NRSR) Andrejom Dankom (SNS), v sprievode svojich českých kolegov na čele s predsedom Senátu Českej republiky (ČR) Milanom Štěchom na diplomatickú návštevu štátu Izrael. Dôvodom návštevy bolo 70. výročie založenia izraelského štátu, ale taktiež oslavy 100. výročia založenia Československej republiky, či 25. výročie založenia Českej, resp. Slovenskej republiky. Z pohľadu slovensko-izraelských vzťahov priniesli bilaterálne rokovania nečakané diplomatické výsledky. Slovenská republika v Izraeli oznámila, že bude iniciovať otvorenie kultúrneho a informačného centra v Jeruzaleme.

Spoločná česko-slovenská delegácia na oficiálnej návšteve štátu Izrael.

zdroj: Times of Israel

Prekvapivé a nečakané

Rozhodnutie o vytvorení kultúrneho a informačného centra v Jeruzaleme je v kontexte slovensko-izraelských vzťahov skutočne prekvapivé, pretože slovenské bilaterálne vzťahy s Izraelom v novodobej existencii nie sú synonymom oddaného spojenectva tak, ako je to napríklad v prípade vzťahov ČR a Izraela. Svedčia o tom nielen sporadické diplomatické styky na ktoré sa už v r. 2009 sťažoval minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák (SMER-SD), ktorý sa dožadoval častejšieho styku s predstaviteľmi izraelskej diplomacie, ale napríklad aj fakt, že Česko zastupuj, na rozdiel od Slovenska, v Tel Avive stály attaché pre oblasť vedy, výskumu a inovácií, ktorý sa výraznou mierou podieľa na úspešnej česko-izraelskej spolupráci v kľúčových, dynamicky sa rozvíjajúcich oblastiach (predovšetkým v IT sektore), či v širšom akademickom prostredí.

Predseda Knessetu Yuli Yoel Edelstein označil pre izraelské periodikum The Times of Israel slovenský krok za „neuveriteľný úspech izraelskej diplomacie, ktorý prekvapil nás všetkých. Som si istý, že keď delegácie jednotlivých štátov pricestujú do Jeruzalemu, uvedomia si, že to je večné a hlavné mesto štátu Izrael,“ povedal Edelstein po oznámení slovenských plánov.

Slovenská delegácia síce časovo neohraničila otvorenie kultúrnej misie v Jeruzaleme, avšak slovami poslanca Martina Glváča (SMER-SD) vyjadrila nádej, že „ide len o prvý zo série krokov, ktoré budú nasledovať.“ SR sa týmto rozhodnutím zaradilo medzi také štáty ako USA, Guatemala, či Paraguaj, ktoré presunuli, resp. ohlásili presun svojich ambasád do Jeruzalemu, či po bok ČR a Bulharska, ktoré v blízkej dobe otvoria v Jeruzaleme svoje honorárne konzuláty.

Proti rezolúcii ES-10/ L.22

Rozhodnutie slovenskej diplomacie je taktiež prekvapujúce v kontexte hlasovania, ktoré prebehlo 21.12.2017, ktorým Valné zhromaždenie OSN reagovalo na vyhlásenie prezidenta USA Donalda Trumpa, že USA uznávajú Jeruzalem za hlavné mesto štátu Izrael a na margo tohto kroku presúvajú svoju ambasádu z Tel Avivu do Jeruzalemu.

Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN ES-10/ L.22, vo svojom prvom bode tvrdí, že akékoľvek rozhodnutia a opatrenia, ktoré majú za následok zmenu charakteru, stavu, alebo demografického zloženia Svätého mesta, nemajú právny účinok, sú neplatné a zrušené, v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej Rady OSN.

Rezolúcia ES-10/L.22 taktiež reflektuje skutočnosť, že uznanie Jeruzalemu za hlavné mesto štátu Izrael oslabuje snahy medzinárodného spoločenstva na zvrátenie negatívnych trendov v prostredí Blízkeho východu, pričom ide o krok, ktorý je v priamom rozpore so snahou medzinárodného spoločenstva o riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu tzv. dvojštátnym riešením (two-state solution). Uznanie Jeruzalemu za hlavné mesto Izraela ničí taktiež akékoľvek snahy a podporu zameranú na bezodkladné dosiahnutie komplexného, spravodlivého a trvalého mieru na Blízkom východe rešpektujúc rámec príslušných rezolúcií OSN, dohôd z Madridu, či Arabskej mierovej iniciatívy (Arab Peace Initiative). V tejto súvislosti OSN vyzvalo všetky štáty, aby sa zdržali pokusov o zriadenie svojich diplomatických misií vo Svätom meste.

Slovenská diplomacia v decembrovom hlasovaní vyjadrila podporu takto formulovanej rezolúcii, ktorú iniciovalo Turecko a Jemen a svojim hlasom túto rezolúciu podporilo. Inými slovami sa Slovensko vyjadrilo za odmietnutie amerických snáh o vyhlásenie Jeruzalemu za hlavné mesto Izraela a taktiež proti presunu USA ambasády do tohto mesta. V decembri 2017 išlo z tohto pohľadu o konzistentné, logické hlasovanie zo slovenskej strany, pretože slovenská diplomacia vo vzťahu k izraelsko-palestínskej otázke dlhodobo uplatňuje veľmi konzervatívny postoj, ktorý odráža zahraničnú politiku EU opierajúc sa práve o dvojštátne riešenie blízkovýchodného konfliktu.

Zľava Milan Štěch, Benjamin Netanyahu, Andrej Danko

Zdroj: sns.sk

Zmena kurzu slovenskej diplomacie?

Rozhodnutie slovenskej diplomacie z júla 2018 o zriadení kultúrneho a informačného centra v Jeruzaleme, teda po šiestich mesiacoch od spomínaného hlasovania v OSN, smeruje priamo proti rezolúcii, ktorú slovenská diplomacia krátko pred Vianocami r. 2018 podporila. Alebo len Slovensko týmto rozhodnutí mení svoje diplomatické postoje a toto je len prvý zo série krokov, ktorým sa Slovensko zaradí do pro-izraelského tábora?

Predseda NRSR A. Danko a izraelský premiér B. Netanyahu, si ako nacionálne orientovaní politici v rámci bilaterálnych rokovaní notovali, nielen v diplomatickej rovine, ale taktiež v praktických politických otázkach týkajúcich sa problematiky antisemitizmu. A. Danko na izraelskej pôde priznal, že na Slovensku je antisemitizmus problémom a taktiež predostrel, že sa hodlá túto problematiku riešiť na pôde NRSR. A. Danko a jeho strana SNS budú s veľkou pravdepodobnosťou iniciovať zmeny, či prípadne vytvorenie úplne novej legislatívy, ktorá by tvrdším spôsobom postihovala a trestala prejavy antisemitizmu, pričom je zrejmé, že tieto návrhy budú značne inšpirované izraelskou legislatívnou úpravou.

Americké F-16 Block 70/72 vs. JAS-39 C/D Gripen

Z pohľadu hodnotenia slovenskej diplomatickej návštevy v Izraeli je zaujímavá taktiež skutočnosť, že len pár dní po návrate z Izraela ohlásilo Ministerstvo obrany pod vedením Petra Gajdoša, nominanta Dankovej SNS, strategický nákup amerických stíhačiek F-16 Block za 1,6 mld. EUR. Slovenský rezort obrany sa tak rozhodol aj napriek tomu, že bývalá vláda pod vedením Roberta Fica a bývalého ministra obrany Martina Glváča dlhodobo jednala a preferovala nákup švédskych strojov JAS-39 Gripen.

Je viac než zrejmé, že na diplomatickom rokovaní predsedu NRSR v Izraeli sa neoslavovali len okrúhle výročia, ale na plné obrátky fungovala aj ekonomická diplomacia a obchodná lobby. Slovensko sa nákupom amerických stíhačiek F-16, pridá nielen k samotnému Izraelu, ktorý tieto stíhačky využíva, ale taktiež k ďalšiemu kľúčovému spojencovi USA v Európe, Poľsku.

Z pohľadu izraelskej strany ide o umný a cielený diplomatický a politický tlak, ktorý v poslednej dobe cieli na nacionálne orientované vlády zoskupenia V4 a Rakúska. V krátkej dobe sa totižto izraelský premiér stretol nielen s česko-slovenskými predstaviteľmi, ale taktiež z kolegami z Poľska, Maďarska či Rakúska, ktorí otvorenie vyjadrovali podporu štátu Izrael na medzinárodnej politickej scéne.

Izraelský premiér B. Netanyahu a Izrael sa tak zjavne snaží v priestore strednej Európy na jednej strane opierať o svojich stálych spojencov (Česko), či získať potenciálne nových partnerov (Rakúsko, Maďarsko a Poľsko), ktorí sú v súčasnej Európe počuť stále hlasnejšie a ktorí sa môžu stať užitočným spojencom Izraela smerom k EU. Navyše, v kontexte slovensko-izraelských vzťahov môže táto návšteva odštartovať novú etapu slovensko-izraelských vzťahov.

O autorovi

Mgr. Ľubomír Zvada je študentom doktorandského štúdia na Katedre politologie a evropských studií Univerzity Palackého v Olomouci. Odborne sa zameriava na témy: Blízky východ a Izrael, sionizmus, dejiny Slovenska a slovenská politika, politika Vyšehradskej skupiny, vývoj európskych politických systémov, súdobé európske dejiny.

V knihovně ÚMV najdete k tématu např.:

Integration and identity: challenges to Europe and Israel - https://goo.gl/37Ur7U
TATEROVÁ, Eva - Československá diplomacie a Izrael v letech 1948-1967 - https://goo.gl/iTaA7h
YEGAR, Moshe - Československo - sionismus – Izrael - https://goo.gl/Gk9csm

Expertise to impact

Subscribe