Czernin Security Forum 2021 is live

19. 2. 2017 Tento obsah není aktuální

,,Achillova päta“ Srbska - Severné Kosovo

Vízia európskej integrácie sa pre Srbsko stala jasnejšou po tom, čo sa v marci 2012 oficiálne stalo kandidátskou krajinou pre vstup do EÚ a následne Rada EÚ v júni 2013 rozhodla o otvorení prístupových rokovaní s Belehradom, ktorých prvé kolo Brusel hostil v januári 2014. Pre úspešné zavŕšenie európskeho príbehu, však stojí pred Belehradom okrem vykonávania potrebných ,,domácich“ reforiem, rovnako aj náročná výzva zosobnená v podobe ,,normalizácie“ vzťahov s Prištinou, v ktorej epicentre sa nachádza aj otázka zlepšenia respektíve riešenia situácie regiónu severného Kosova. 


Kostel v severní části Kosovské Mitrovice. Zdroj: By Tiia Monto (Own work) [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons

Otázkou, prečo je práve región severného Kosova takpovediac ,,Achillovou pätou“ Srbska, respektíve jeho integračného procesu do EÚ sa zaoberáme v tomto článku.

Keď minorita je majoritou alebo situácia srbskej komunity na severe Kosova

Región severného Kosova predstavuje severne položené okresy Leposavić, Zubin Potok, Zvečan a severnú časť mesta Kosovská Mitrovica, v ktorých z hľadiska demografického srbská komunita v priemere s vyše 90% zastúpením z celkovej populácie výrazne nad ,,domácim“ albánskym obyvateľstvom dominuje. Celkový počet kosovských Srbov žijúcich v regióne severného Kosova dosahuje približne 40 tisíc, čo predstavuje asi tretinu z celkového počtu Srbov žijúcich na území Kosova.

Problémom Severného Kosova však nie je samotná veľkosť srbskej populácie, ktorá je v danej oblasti jednoznačne v porovnaní so ,,štátotvorným“ albánskym etnikom v majorite, ale jej odmietavý postoj k vládnemu aparátu Prištiny, čo dokazujú aj výsledky uskutočneného neoficiálneho referenda z februára 2012, v ktorom 99,7 % kosovských Srbov vyjadrilo svoj nesúhlas s akceptáciou kosovských inštitúcií.

Severné Kosovo zároveň čelí výraznému medzi-etnickému napätiu medzi srbskou a albánskou populáciou, ktoré v mnohých prípadoch nadobúda podobu násilných incidentov. Ohniskom medzi-etnických stretov je predovšetkým oblasť mostu vedúceho cez rieku Ibar, ktorá mesto Kosovská Mitrovica rozdeľuje na južnú ,,albánsku“ časť a severnú ,,srbskú“ časť.

De facto mimo kontroly Prištiny sa severná časť Kosova ocitla na konci 90. rokov 20. storočia napokon aj v dôsledku pokračujúcej snahy Belehradu o udržanie si svojho vplyvu v tomto preň strategickom regióne so zreteľom na samotnú susediaci polohu a na početnú srbskú komunitu, prostredníctvom udržiavania a financovania tzv. paralelných štruktúr.

Srbské paralelné štruktúry mali podobu miestnych samospráv, zdravotných zariadení, vzdelávacích zariadení, alebo dokonca vojenských a spravodajských agentúr. Prostredníctvom prevádzkovania paralelných štruktúr na území Kosova si Srbsko zabezpečovalo respektíve ešte stále zabezpečuje svoj vplyv v tomto regióne, a to napriek tomu, že k eliminácii vplyvu v podobe ukončenia podpory existencie paralelných inštitúcií sa Srbsko, pod víziou dosahovania progresu v integračnom procese do EÚ, Bruselu ,,formálne“ zaviazalo. Reálne Srbsko svoj záväzok ohľadom zrušenia paralelných štruktúr splnilo však len v limitovanej sfére pôsobenia oblastí, vrátane polície a tak v súčasnosti aj napriek ambíciám EÚ ,,zjednotiť“ Kosovo zostáva Kosovo ako štát de facto rozdelené medzi ,,srbský“ sever a zvyšok ,,albánskeho územia“ a tým zdrojom nestability.

Dialóg Belehrad- Priština a proces ,,normalizácie“

EÚ sa v kontexte srbsko-kosovských vzťahov podaril v marci 2011 historicky významný moment, keď po rokoch odcudzenia a konfliktov dve znepriatelené strany súhlasili participovať na tzv. ,,dialógu“, ktorého cieľom sa stalo dospieť k ,,normalizácii“ ich vzťahov v zmysle prehĺbenia ich vzájomnej spolupráce, zlepšenia životných podmienok ich obyvateľov a tak aj dosiahnutia pokroku v ich integračnom procese do EÚ.

Vo svojej prvotnej fáze mal ,,dialóg“ podobu rokovaní o ,,technických otázkach“, pre ilustráciu, vrátane problematík regionálnej spolupráce, riadenia hraníc alebo otázok uznávania univerzitných diplomov. Dialóg neskôr prešiel do jeho ďalšieho, omnoho významnejšieho štádia a to tzv. ,,politického dialógu“, ktorý sa za sprostredkovania Vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku odohrával v Bruseli na úrovni premiérov oboch strán a jeho predmetom sa stali už komplikovanejšie otázky politického charakteru.

Jednou z tepien ,,dialógu“ ,,srbsko-kosovských vzťahov“ sa pritom v jeho neskoršej fáze stalo popri iných sporných záležitostiach hľadanie riešenia pre situáciu severného Kosova. Za míľnikový úspech ,,dialógu“ Belehradu a Prištiny bolo v tomto kontexte považované dňa 19. apríla 2013 dosiahnutie ,,Prvej dohody o zásadách upravujúcich normalizáciu vzťahov“, ktorú budeme ďalej v tomto článku uvádzať ako ,,Dohodu o normalizácii vzťahov“. Dohoda o normalizácii vzťahov stanovila, že dôjde k integrácii srbských paralelných štruktúr v podobe policajných a bezpečnostných štruktúr a súdnictva do rámca príslušných kosovských inštitúcií, čím de facto nastolila ich zrušenie.

Zároveň ďalším významným bodom, ktorý obsahovala zmienená dohoda bolo zakotvenie vytvorenia tzv. ,,Asociácie alebo Združenia srbských obcí (srbsky Zajednica srpskih opština, skratka ZSO)“, ktoré by malo pre majoritne ,,srbské“ obce slúžiť ako kvázi platforma pre zeefektívnenie vzájomnej kooperácie a kolektívny výkon právomocí. Okrem samotnej implementácie Dohody o normalizácii vzťahov ako celku sa obzvlášť zložitým ukázalo hľadanie konsenzu medzi Belehradom a Prištinou vo veci zrealizovania ďalších konkrétnych krokov v procese kreovania ZSO. Svedkami prvého väčšieho zlyhania sme mohli byť už pri prijatí jednej zo série štyroch ďalších ,,prelomových“ dohôd z 25. augusta 2015, a to konkrétne vzťahujúcej sa k ,,všeobecným princípom/hlavným prvkom“ ZSO.

Túto dohodu s ,,dvomi tvárami“ alebo v určitom zmysle v expresívnejšom vyjadrení ,,schizofrenickú dohodu“ by sme mohli takto definovať pre jej rozdielnu interpretáciu zo strany Belehradu a Prištiny, pričom paradox spočíval navyše v tom, že obe strany sa po jej dosiahnutí považovali za víťazov. Kým Belehrad hrdo proklamoval, že dohoda je znamením prehĺbenia výkonných kompetencií ZSO, tak Priština vo svojej rétorike presadzovala, že ZSO nepripadajú žiadne výkonné kompetencie. Obsah dohody sa napokon stal predmetom posúdenia jej legálnosti zo strany Ústavného súdu Kosova, ktorý v decembri 2015 hoci vydal súhlas s kreovaním ZSO, tak na druhej strane vo svojom rozhodnutí stanovil, že zmienená dohoda nie je v súlade s viacerými ustanoveniami kosovskej ústavy a za smerodajný východiskový základ pre vytvorenie ZSO určil Dohodu o normalizácii vzťahov z apríla 2013.

Združenie srbských obcí (ZSO) - možné riešenie situácie severného Kosova?

Po viacerých nezrealizovaných pokusoch riešenia situácie regiónu severného Kosova, ktoré boli zosobnené v návrhoch ,,delenia“ kosovského územia, založenom na predpoklade rozdelenia územia Kosova medzi Belehrad a Prištinu respektíve, v neskoršej variante medzi Belehrad a Albánsko alebo ,,výmeny“ území medzi Srbskom a Kosovom, v rámci ktorej by severné Kosovo bolo pripojené k Srbsku, výmenou pričlenenia Preševskej doliny s dominujúcou albánskou populáciou nachádzajúcou sa na juhu Srbska ku Kosovu, je ZSO ďalším návrhom riešenia situácie na severe Kosova, pričom táto iniciatíva má na rozdiel od tých predošlých podporu aj Bruselu.

Ak by sme sa pozreli bližšie na návrh plánovaného ZSO, tak z hľadiska jeho štruktúry by v podstate malo ísť o určitý typ subjektu, ktorý by mal združovať desať majoritne ,,srbských“ obcí, vrátane štyroch ,,srbských“ obcí na severe Kosova. ZSO by ďalej malo disponovať sieťou vlastných orgánov, vrátane prezidenta, viceprezidenta, zhromaždenia a rady. Prostredníctvom ZSO by v ňom združené ,,srbské“ obce mali disponovať väčšou mierou kompetencií a z toho vyplývajúcich garancií pre ich obyvateľov. Navyše by Belehrad mohol ZSO legálne finančne podporovať.

V spojitosti so ZSO sa nám však črtá v prvom rade otázka, akým rozsahom kompetencií bude napokon ZSO disponovať. Podľa Dohody o normalizácii vzťahov z apríla 2013 bude mať ZSO ,,plný prehľad“ nad oblasťami hospodárskeho rozvoja, zdravotníctva, školstva a mestského a vidieckeho plánovania. Predstavy o konkrétnom rozsahu kompetencií ZSO sú však u Belehradu a Prištiny evidentne rozdielne. Kým Priština prezentuje, že ZSO by malo byť kreované na báze mimovládnej organizácie, ktorej cieľom by malo byť v prvom rade zlepšenie vzájomnej kooperácie medzi jej ,,členmi“, tak Belehrad má o ZSO skôr víziu vo forme určitej politickej organizácie respektíve orgánu, ktorý bude disponovať čo najširšími výkonnými právomocami.

Popritom na základe ,,čerstvého“ vyjadrenia Marka Đurića z konca decembra 2016, ktorý vedie srbský vládny úrad pre Kosovo a Metochiu, bude Belehrad považovať ZSO za svoju právoplatnú súčasť a tak sa s ním udržiavať aktívne väzby. Pri takejto rétorike možno uznať obavy Prištiny z potenciálneho scenáru, že vytvorením ZSO v severnom Kosove by mohlo de facto nastať vytvorenie ,,štátu“ v štáte a tak k scenáru prirovnávanému zo strany kosovských kruhov k prípadu Republiky srbskej v Bosne a Hercegovine. Takýto vývoj udalostí by jednoznačne znemožnil fungovanie Kosova ako jednotného štátu a zároveň by viedol len k ďalšej fragmentácii kosovskej spoločnosti.

Súčasne možno v kontexte ,,normalizácie“ vzťahov Belehradu a Prištiny podotknúť, že tento proces napokon čelí aj silnému nacionalistickému sentimentu zastúpenému u albánskej časti kosovského obyvateľstva a z toho vyplývajúceho zaujatia jeho nepriateľského postoja voči ,,dialógu“, vrátane kreovania ZSO, čo taktiež neprispieva k dobrej ,,klíme“ v procese snahy o stabilizáciu situácie v severnom Kosove. Pre názornú ilustráciu, podľa prieskumu kosovského think thanku Kosovar Center for Security Studies (KCSS) uskutočneného v priebehu roka 2015, zastáva vyše 70% kosovskej populácie vo vzťahu k vytvoreniu ZSO negatívny postoj, pričom ZSO vnímajú za ,,škodlivé“ pre Kosovo.

Predpoklady ďalšieho vývoja otázky severného Kosova

Podľa vyjadrenia vedúceho srbského vládneho úradu pre Kosovo a Metochiu Marka Đurića z decembra 2016, by malo v prípade dodržania štandardného scenáru, podľa ktorého by Priština splnila včas svoje záväzky ohľadom kreovania ZSO, potenciálne nastať k zahájeniu procesu vytvárania ZSO už od polovice februára 2017.

Proces vytvorenia ZSO je pre obe strany mimoriadne citlivou záležitosťou, ktorá je v rámci EÚ iniciovaného procesu ,,normalizácie“ ich vzťahov zároveň však kľúčovým elementom. Hoci sú Srbsko a Kosovo v duchu úspešného dosiahnutia európskeho sna i v kontroverzných otázkach schopné dosahovať aspoň čiastočné kompromisy, tak ich krehká hladina vzťahov môže byť ľahko narušená, čoho dôkazom bol aj nedávny vzrast napätia v srbsko-kosovských vzťahov z januára 2017, ktorého príčinou bolo vypravenie kontroverzného vlaku smerujúceho z Belehradu do Kosovskej Mitrovice s nápisom ,,Kosovo je Srbsko“ a s exteriérom dekorovaným srbskými národnými farbami, pričom tento incident takmer prerástol do nového konfliktu.

Vzplanutie napätia v srbsko-kosovských vzťahov aj vplyvom takýchto bizarných incidentov napokon môže a pravdepodobne aj nájde svoje odzrkadlenie v efektivite dosahovania progresu v procese ,,normalizácie“ vzťahov Belehradu a Prištiny, vrátane ďalšieho oneskorenia kreovania ZSO.

So zreteľom na dodržiavanie záväzkov Srbska ohľadom zastavenia financovania a prevádzkovania jeho paralelných štruktúr na území Kosova, hoci Belehrad tento záväzok proklamoval, tak na základe naposledy Prištinou vydanej hodnotiacej správy ,,Brussels Agreements. Implementation State of Play“ z novembra 2016, Srbsko pokračuje vo financovaní svojich paralelných štruktúr v mnohých oblastiach, vrátane mestskej správy, zdravotníctva ako aj školstva a kultúry.

Otázka majoritne ,,srbského“ regiónu severného Kosova, kde Belehrad má a aj naďalej bude mať ašpiráciu udržiavať si svoj vplyv, tak zostáva v spojitosti s problematikou integrácie tohto regiónu do kosovského právneho rámca a spoločnosti, naďalej sporným bodom srbsko-kosovských vzťahov a tak aj ,,Achillovou pätou“ Srbska v procese integrácie do EÚ, ktorú bude musieť ,,zahojiť“, ak bude chcieť reálne ďalej úspešne napredovať vo svojom eurointegračnom procese.

O autorce:

Lucia Hupková je študentkou záverečného ročníka Mgr. stupňa štúdia na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a bývalou vedeckou asistentkou v Ústave medzinárodných vzťahov Praha.

Použitá zdroje:

Association/Community of Serb majority municipalities in Kosovo- general principles/main elements. 25. 8. 2015. Dostupné na:
http://collections.internetmemory.org/haeu/20160313172652/http://eeas.europa.eu/statements-eeas/docs/facilitated-dialogue/150825_02_association-community-of-serb-majority-municipalities-in-kosovo-general-principles-main-elements_en.pdf. [2017-01-20].

Dialogue between Belgrade and Pristina. 15. 6. 2016. Dostupné na:
https://eeas.europa.eu/headquarters/headquarters-homepage_en/349/Dialogue%20between%20Belgrade%20and%20Pristina. [2017-01-20].

First agreement of principles governing the normalization of relations. 19. 4. 2013. Dostupné na:
http://www.kryeministri-ks.net/repository/docs/FIRST_AGREEMENT_OF_PRINCIPLES_GOVERNING_THE_NORMALIZATION_OF_RELATIONS,_APRIL_19,_2013_BRUSSELS_en.pdf. [2017-01-20].

Gashi, S. 6. 1. 2015. The Association of Kosovo Serb Municipalities – a Republika Srpska or a Non-Governmental Organization. Dostupné na:
http://www.transconflict.com/2015/01/association-of-kosovo-serb-municipalities-a-republika-srpska-or-a-non-governmental-organization-061/. [2017-01-20].

International Crisis Group. 2013. Serbia and Kosovo: The Path to Normalisation.
Dostupné na: https://www.ecoi.net/file_upload/1226_1361442068_223-serbia-and-kosovo-the-path-to-normalisation.pdf. [2017-01-20].

Isufi, P. – Birn. 10. 2. 2016. Trust in Serbia Dialogue Tumbles in Kosovo.
Dostupné na: http://www.balkaninsight.com/en/article/kosovo-s-public-trust-on-serbia-dialogue-scores-lowest-02-10-2016. [2017-01-20].

Ministry for Dialogue. Republic of Kosovo. 2016. Brussels Agreements Implementation State of Play. 16 June – 25 November 2016.
Dostupné na: http://www.kryeministri-ks.net/repository/docs/Kosovo_Report_on_State_of_Play_in_implementation_of_the_Brussels_Agreements__25_November_2016.pdf. [2017-01-20].

Organization for Security and Co-Operation in Europe. 2007. Parallel Structures in Kosovo.
Dostupné na: http://www.osce.org/kosovo/24618?download=true. [2017-01-20].

"Serb Community in Kosovo to be integral part of Serbia". 28. 12. 2016.
Dostupné na: http://www.b92.net/eng/news/politics.php?yyyy=2016&mm=12&dd=28&nav_id=100098. [2017-01-20].

Serbs reject Kosovo Albanian rule in referendum. 16. 2. 2012.
Dostupné na: http://www.bbc.com/news/world-europe-17058122. [2017-01-20].

The Constitutional Court of the Republic of Kosovo. 23. 12. 2015. Judgment in Case No. KO130/15. Applicant The President ofthe Republic of Kosovo Concerning the assessment ofthe compatibility of the principles contained in the document entitled "Association/Community ofSerb majority municipalities in Kosovo general principles/main elements" with the spirit ofthe Constitution, Article 3 [Equality Before the Law], paragraph 1, Chapter II [Fundamental Rights and Freedoms] and Chapter III [Rights of Communities and Their Members] ofthe Constitution ofthe Republic of Kosovo. Dostupné na: http://www.gjk-ks.org/repository/docs/gjk_ko_130_15_ang.pdf. [2017-01-20].

Vukojcic, S. 28. 8. 2015. Belgrade and Pristina interpret new agreement differently. Dostupné na: https://www.euractiv.com/section/enlargement/news/belgrade-and-pristina-interpret-new-agreement-differently/. [2017-01-20].

Expertise to impact

Přihlašte se k odběru