17. 3. 2022 8min.

Čínske delikátne vyvažovanie

Wikimedia Commons

Pohľady sa čím ďalej tým viac upriamujú na Čínu a celosvetovo sa hodnotí, akú úlohu vláda v Pekingu zohráva a mala by hrať pri nastolení prímeria na Ukrajine. Dalo by sa očakávať, že prezident Si Ťin-pching z pozície strategického partnera vytvorí nátlak na ruského prezidenta Putina a ukončí krviprelievanie.

Nastolenie stability a mieru je v čínskom národnom záujme. Krajina konfliktom stráca svoje výhody na Ukrajine a svojím súčasným prístupom podpory agresora Ruska nemá viac kredibilitu v otázke jedného zo svojich základných princípov zahraničnej politiky: medzinárodnej spolupráce v duchu nezasahovania do domácich záležitostí a zachovania teritoriálnej celistvosti krajín. Tieto koncepty Rusko jasne porušuje.

Čínske ekonomické vzťahy s Ukrajinou sú ohrozené

Ukrajina, ktorá má s Európskou úniou (EÚ) dohodu o voľnom obchode, je vďaka svojej strategickej pozícii v Európe zaujímavým tranzitným miestom. V čase, keď sa Číne komplikovali vyjednávania o dohodách s EÚ o voľnom obchode a komplexnej dohode  o investíciách (CAI), ktorá by umožnila investorom z Únie lepší prístup na čínsky trh, férovejšie zaobchádzanie a podporila záväzky na ochranu klímy a je proti nútenej práci, Peking potreboval vyvážať a investovať v Európe nepriamo. Po odchode Litvy zo spolupráce 17+1, rastúcej debate o nesplnených investičných prísľuboch a vplyvových aktivitách v štátoch strednej a východnej Európy sa vzťahy s nečlenskými štátmi v Európe stali ešte dôležitejšími.

Ďalšie pokračovanie konfliktu na Ukrajine konkrétne ohrozuje dohody o spolupráci v rámci vlajkovej iniciatívy čínskeho prezidenta „Hodvábna cesta“ (Belt and Road Initiative), ktorú Ukrajina od roku 2017 podporila. Prezident Zelenskyj nazval Čínu svojím číslo jedna obchodným a ekonomickým partnerom a prehlásil, že dúfa, že sa Ukrajina stane mostom pre čínsky obchod do Európy. Na oplátku Peking prisľúbil infraštruktúrne projekty v prístave Mykolaiv, Yuzhny, alebo štvrtú linku metra v Kyjeve, podporenú dohodou z roku 2019 vytvoriť 4G sieť firmou Huawei. Agentúry Huawei a ukrajinská technická bezpečnostná agentúra v roku 2020 súhlasili spolupracovať v kybernetickej obrane a kybernetickej bezpečnosti. Je dôležité spomenúť, že Ukrajina, po možnom nátlaku a hrozbe z Pekingu zastaviť dodávky vakcín, stiahla svoju podporu spoločného prehlásenia Spojených národov vyšetriť zaobchádzanie Ujgurov v Si T’iangu.

Čína stráca kredibilitu

Ruská invázia na Ukrajine porušuje zásadu nevmiešania sa do vnútorných záležitostí a narušuje teritoriálnu celistvosť krajiny za použitia vojenskej sily. Tieto aktivity sú v priamom konflikte s Chartou OSN a tiež Chartou spoločenstva Šanghajskej spolupráce (SCO), kde sa okrem spomenutých zásad Rusko zaviazalo neútočiť, nepoužiť silu alebo hrozbu použitia sily v medzinárodných vzťahoch a nesnažiť sa o vojenskú prevahu. Počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, čínsky minister zahraničia Wang I tieto zásady medzinárodných vzťahov vyzdvihol, avšak o pár dní neskôr Rusko zaútočilo. Na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN čínsky veľvyslanec pri OSN Zhang Jun vyzval k deeskalácii krízy a k mierovému riešeniu ukrajinskej otázky. Následne čínska vláda podporila Rusko a ukrajinskú otázku opísala ako zložitú a so zvláštnym historickým rozmerom. V minulosti podobne Čína vnímala zásah Ruska v Gruzínsku alebo na Kryme, avšak z pohľadu čínskych stratégií je destabilizácia a neúmerné použitie sily vo vojne vnímané ako zlyhanie.

De-dolarizácia posilňuje snahy spoločenstva Šanghajskej spolupráce a alternatívny systém

Pravdou je, že súčasné sankcie na Rusko, blokujúce prístup k dolárovým rezervám, podporujú dlhodobý plán SCO alebo BRICS, ktoré sa snažia de-dolarizovať a vytvoriť alternatívny finančný systém, ktorý využíva národné meny. Čína Rusku pomohla v rámci menovej výmeny už v čase amerických sankcií po anexii Krymu. Rusko odvtedy tento mechanizmus využilo viackrát. Čína ďalej podporuje použitie národných mien cez Ázijskú infraštruktúrnu a investičnú banku (AIIB) alebo medzibankové konzorcium SCO, v ktorom poskytla 30 biliónov renminbi (RMB) na pôžičky členským štátom.

Stávka na ekonomické príležitosti a dlhodobé plány v čase vzájomnej nedôvery

Aj keď Čína môže pomôcť ruskej ekonomike a istý čas benefitovať z predaja Moskve, investovať do ruských energetických firiem, poskytnúť hotovosť ruskej centrálnej banke – podobné transakcie Peking vykonal v prípade Severnej Kórei alebo Iránu, nemôže Rusko úplne zachrániť. Čína je sama ovplyvnená narušením zásobovacích reťazcov, ktoré nastalo v dôsledku pandémie. Zvýšili sa časy pri presune carga a rovnako aj ceny za poslané kontajnery.

Minulý rok ruské a čínske ministerstvá obrany vyhlásili plán na vojenskú spoluprácu na roky 2021-2025, kde sa dohodli na bilaterálnych strategických vojenských cvičeniach a spoločných hliadkach. Nie je však pre Čínu strategicky výhodné, aby sa nechala vojensky zatiahnuť do súčasného konfliktu, kde nemá žiadnu kontrolu nad situáciou a nad tým, ako je vojna prezentovaná ruskou stranou. Bez ohľadu na značný pokrok v bilaterálnych vzťahoch, Rusko zostáva pre mnohých v Číne krajinou, ktorá zabrala čínske teritórium a viedla hraničný konflikt. Napriek priateľskej rétorike pretrváva nedôvera.

Dá sa však očakávať, že Čína bude pokračovať vo svojej stratégii inteligentnej moci, ktorú v minulosti propagovali v USA pod pojmom „smart power“, bude sa sústrediť na silnú armádu, ale paralelne investovať do aliancií, inštitúcií, aby sa rozšíril vplyv a podporila sa tak legitimita aktivít štátu. Čína tak zvyšuje svoj vplyv u svojich susedov a partnerov a zároveň spochybňuje hegemóniu USA. V prípade Ruska, obvinila z napätia Spojené štáty, kvôli rozširovaniu NATO na východ a rozloženiu pokročilých útočných strategických zbraní. Putin získal podporu aj na čínskych sociálnych sieťach, kde ho niektorí glorifikujú ako významného stratéga.

Čína má premyslené dlhodobé plány, nakoľko musí okrem USA vyvažovať svoje vzťahy s ďalšími konkurenčnými štátmi, ako je India, pre ktorú je práve čínska ekonomická a vplyvová expanzia hrozbou. India sa rovnako ako Čína zdržala hlasovania v Bezpečnostnej rade za mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN k odsúdeniu ruskej agresie proti Ukrajine. Dillí pracuje so scenárom možného zblíženia Ruska, Číny a Pakistánu, pričom sú jej obavy z vážnej vojenskej konfrontácie s Pakistánom a riziko použitia jadrových zbraní obrovské. Avšak delikátne vyvažovanie Číny svetu ukázalo, že nie je pripravená niesť status zodpovednej globálnej veľmoci a proaktívne prispieť k medzinárodnému mieru a bezpečnosti.