Kyberpriestor ako miesto stretu zahranično-politických záujmov štátov

Pozornosť štátov sa musia viac zamerať na posilňovanie svojich kapacít v rámci sektora kybernetickej bezpečnosti. Kybernetický priestor sa stal miestom, ktoré je nepochybne možné považovať za jednu z oblastí, kde v súčasnosti dochádza k stretom a konfliktom medzi aktérmi medzinárodnej politiky. To v určitom slova zmysle spôsobilo, že kybernetická bezpečnosť sa stala neoddeliteľnou súčasťou národnej obrany jednotlivých štátov, ako aj termín častokrát vyskytujúci sa vo viacerých stratégiách a doktrínach zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Kybernetická kriminalita a útoky sú častokrát príčinou škôd a strát v jednotlivých národných hospodárstvach, podnikoch ako aj v prípade súkromných osôb, ktoré už v minulosti využívali kybernetické metódy na ovplyvňovanie napríklad procesov demokratických volieb v rôznych štátoch. Jasnými príkladmi z nedávnej histórie boli americké prezidentské voľby v roku 2016, zasahovanie do kampaní v súvislosti s Brexitom vo Veľkej Británii či referendum o asociačnej dohode EÚ s Ukrajinou v Holandsku. Rovnako bola hackerským útokom napadnutá aj kampaň Emmanuela Macrona pred prezidentskými voľbami vo Francúzsku.

Ruské hackerské skupiny

Pozrime sa napríklad na činnosť ruských hackerských skupín Fancy Bear alebo Cozy Bear. Ide o najznámejšie ruské hackerské skupiny, ktorých profil je založený na obrovskom počte aktivít a operácií vedených proti orgánom štátnej správy, najmä ministerstvám obrany a iným vojenským subjektom. Tento profil poukazuje na skutočnosť, že ich aktivity viac či menej odrážajú aj strategické zahranično-politické záujmy a ciele ruskej vlády. Veľmi často sa v tejto súvislosti hovorí aj o ich napojení na Hlavné spravodajské oddelenie alebo hlavnú ruskú spravodajskú službu GRU. Ich pozornosť sa predovšetkým v období od roku 2014, kedy bolo Rusko zo strany viacerých členov NATO a EÚ do veľkej miery kritizované za obsadenie Krymu, obrátila práve na tieto štáty. V tomto prípade je možné hovoriť o akejsi odpovedi na aktivity jedného či viacerých členských štátov, medzi ktorými bolo napríklad Nemecko, kde došlo k viacerým útokom, ktoré mali podobu aktivít spomínaných hackerských skupín. Príznačným v tomto smere sa zdá byť rok 2015, kedy sa útočníci zamerali na poškodenie počítačového systému nemeckého Bundestagu, kde sa snažili nainštalovať špionážny malvér a backdoors, tzv. zadné vrátka. Pri týchto útokoch sa im na základe informácií riaditeľa Spolkového úradu na ochranu ústavy podarilo ukradnúť údaje práve o už spomínanej kritickej infraštruktúre štátu.

Zaujímavý je prípad z roku 2010 kde sa stretávame s programom Stuxnet, ktorý bol podľa viacerých zdrojov prvým oficiálnym prípadom, kedy došlo zo strany štátu k podpore kybernetického útoku. V tomto prípade bol kybernetický útok vedený so zámerom spomaliť proces vývoja iránskeho jadrového programu. Najväčšiu snahu v tomto smere prejavoval Izrael, ktorý sa aktivitami Iránu cítil byť ohrozený. Čo je však zaujímavé pri spomínaných útokoch, je práve hlbšia motivácia jednotlivých útočníkov. Na jednej strane chceli narušiť, určitým spôsobom degradovať či v konečnom dôsledku zničiť informačné systémy alebo informácie, ktoré na týchto systémoch boli uložené, na strane druhej boli určené a vedené s cieľom vytvorenia príležitosti na získanie politickej výhody. Na základe tohto je teda možné tvrdiť, že práve kybernetický priestor predstavuje miesto, kde si štáty môžu presadiť zahraničnopolitické záujmy aj vo vzťahu k iným štátom či prípadne, vynútiť si prostredníctvom neho rôzne ústupky.

História nedávnych rokov nám dostatočne dala najavo, že kybernetické útoky predstavujú reálne riziko pre bezpečnosť štátov a ich obyvateľstvo. Taktiež, že záujmy štátov majú novú dimenziu, v rámci ktorej môžu byť dosiahnuté a presadzované s využitím nástrojov tohto priestoru no často bez ohľadu na negatívne dôsledky, ktoré z toho plynú. Kybernetický priestor a riziká jeho využívania predstavujú celosvetovú záležitosť so širokou pôsobnosťou, čo z neho robí strategické miesto, kde v súčasnosti dochádza a aj v budúcnosti bude dochádzať k zápasu o mocenské, ekonomické a nepochybne politické líderstvo. Zatiaľ žiadny štát nie je schopný kybernetický priestor kontrolovať úplne a efektívne, čo zároveň znamená, že nie je úplne schopný zaručiť ani svoju bezpečnosť. Hlavnou úlohou pri zvyšovaní bezpečnosti štátov v súvislosti s kybernetickými hrozbami bude široká spolupráca jednotlivých aktérov medzinárodnej politiky a ich spôsobilosť pružne reagovať na dynamický vývoj a zmeny v globalizovanom svete.

Pri ďalšom vývoji v oblasti kybernetického priestoru a vynachádzaní stále nových a nových technológií si je však potrebné uvedomiť a zodpovedať zásadnú otázku, a to ako veľmi sme ochotní vymeniť naše súkromie a bezpečnosť za pohodlie, ktoré táto sféra ponúka?

Zdroje:

CYBERSEC, 2018. Medvede na love nepriateľov Moskvy, I. časť. Dostupné na internete: ˂https://cybersec.sk/specialy/advanced-persistent-threat/medvede-na-love-nepriatelov-moskvy-cast/˃.

CYBERSEC, 2019. O americkej politike kyberodstrašovania a útokoch na Rusko. Dostupné na internete: https://cybersec.sk/analyzy/kyberneticka-bezpecnost/oameric-kej-politike-kyberodstrasovania-a-utokoch-na-rusko/.

GREEN, J. A. a kol. 2015. Cyber Warfare: A multidisciplinary analysis. Abingdon: Routledge Studies in Conglict, Technology and Security, 2015. 182 s. ISBN 978-1-138-79307-1.

TIKK, E. – KASKA, K. – VIHUL, L. 2010. International cyber incidents: Legal considerations. Tallinn: Cooperative Cyber Defence Centre of Excellence, 2010. 130 s. ISBN 978-9949-9040-0-6.